Knihy | Smrť milenky
Smrť milenky
Kniha obrazov, Nové básne, Duinské elégie, Básne z pozostalosti
Preklad: Milan Richter
Edícia: Vybrané básne RMR
| Počet strán: | 160 |
| Rozmery: | 140 x 200 mm |
| Rok vydania: | 2012 |
| Váha: | 260 |
| ISBN: | 978-80-89178-50-6 |
Najobsiahlejší výber z lyrickej tvorby pražského rodáka R. M. Rilkeho, jedného z najvplyvnejších spisovateľov 20. storočia. Prekladateľ M. Richter, ktorý sa Rilkeho tvorbou zaoberá už štvrťstoročie, zaradil do knihy to najlepšie zo zbierok Kniha obrazov a Nové básne (vrátane slávnych básní Jesenný deň, Leopard, Léda, Skúsenosť smrti, Smrť milenky či Orfeus.Eurydika.Hermes) - väčšinu z nich v dvojjazyčnom zrkadlovitom prevedení - ako aj kompletné Duinské elégie a rozsiahly výber z básní, čo vyšli po básnikovej smrti. Prekladateľ väčšinu veršov starostlivo podrobil úpravám, a to na základe štúdia novej sekundárnej literatúry o Rilkeho tvorbe. Nechýbajú prekladateľove poznámky, ani jeho miniesej o údajnom skutočnom otcovi R. M. Rilkeho. Súčasťou knihy je 8-stranová fotopríloha, kalendárium básnikovho života a diela a doslov.
UKÁŽKY
Jesenný deň
Je, Pane, čas. To leto dlhé bolo.
Slnečné hodiny si tieňom prikry
a vypusť víchry v poliach naokolo.
Slnečné hodiny si tieňom prikry
a vypusť víchry v poliach naokolo.
Posledným plodom prikáž: Plň sa dužina,
dva južnejšie dni dožič im, Ty prísny,
k dokonalosti žeň ich, potom vtisni
poslednú sladkosť do vína.
dva južnejšie dni dožič im, Ty prísny,
k dokonalosti žeň ich, potom vtisni
poslednú sladkosť do vína.
Kto nemá dom, už nebude ho mať.
Kto sám je, zostane už taký istý,
bdieť bude, čítať, písať dlhé listy
a v alejach sa smutno túlavať,
keď vietor začne kvíliť v suchom lístí.
Kto sám je, zostane už taký istý,
bdieť bude, čítať, písať dlhé listy
a v alejach sa smutno túlavať,
keď vietor začne kvíliť v suchom lístí.
Paríž 21. septembra 1902
HĽA, VEDEL SOM, ŽE
jestvujú takí, čo si nezvykli nikdy
spoločne kráčať s ľuďmi;
prvé, čomu sa naučili,
bol výstup do náhle
bezdyšného neba. Let
tisícročiami lásky
— hneď ďalšie, nekonečné.
Prv než sa usmiali,
plakali od radosti;
prv než sa rozplakali,
radosť už bola večná.
Nespytuj sa ma,
ako dlho cítili, ako dlho
ich ešte kto vídal. Lebo neviditeľné sú
nevýslovné nebesá
nad krajinou vnútra.
Osud je iný. Ľudia sa stávajú v ňom
viditeľnejšími. Stoja ako veže. Pustnú.
Ale milenci večne
z vlastného zániku
vznikajú — lebo z večného
niet východiska. Kto odvolá
jasot?
Irschenhausen 23. septembra 1914
(z Básní pre Lou Albertovú-Lazardovú)
